Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov (2023)

Rusi sú ochotní vydržať a strádať, no musí to viesť k víťazstvu a nesmie to trvať pridlho. Som presvedčený, že kým bude Putin pri moci, vojna sa neskončí. Putina od moci môže dostať len nepravdepodobný vnútorný puč, alebo tlak zdola. Na to je potrebné, aby Putinovi klesala popularita, hovorí v rozhovore pre denník Pravda Ivan Mikloš, exminister financií a znalec pomerov na Ukrajine.

Vakom stave je ruská ekonomika rok po vypuknutí vojny na Ukrajine?

Protiruské sankcie začali výraznejšie fungovať od konca minulého roka. Najdôležitejšie sankcie sú obmedzenia týkajúce sa dovozu ruského plynu a ropy do Európy. Už sa to prejavuje výrazným deficitmi Ruska. Prvý rok malo Rusko väčšie príjmy, ako predpokladalo vrozpočte, aj preto vedelo kompenzovať dôsledky vojny pre obyvateľov. Ešte tento rok to bude vedieť kompenzovať cez rôzne dávky, najmä zrezervného Fondu národného blahobytu. No skôr či neskôr sa začnú prejavovať negatívne ekonomické aj sociálne dôsledky pre ruské obyvateľstvo. Vladimir Putin si vie zvyšovať popularitu vojnovými výpadmi, no dlhodobo závisí jeho popularita od ekonomickej a sociálnej situácie.

Ako sa sankcie prejavili na ruskej ekonomike?

Ich efekt bol menší a pomalší, ako sa pôvodne očakávalo. Pred rokom boli odhady, že ruská ekonomika klesne až o11percent. Potom sa tieto odhady vlete zmiernili približne na 6až 7percent, no napokon je to pokles iba okolo dvoch percent.

Prečo je ten pokles iba taký malý?

Sankcie nezačali tak tvrdo dopadať najmä preto, lebo Rusko malo vcelom roku 2022viac peňazí zvývozu ropy, plynu a uhlia, ako sa predpokladalo vrozpočte. Je to zdôvodu, že vojna spôsobila prudký rast cien energetických komodít a Európa sa musela zásobiť na ďalšiu zimu a iba postupne sa odstrihávala od ruských zdrojov. Ato sa prejavilo vcenách, ktoré boli najvyššie vlete a na začiatku jesene. No potom sa zaviedli sankcie na vývoz ropy a ropných produktov a Európa sa zásobila. Zároveň Čína a India, ktoré odoberali od Ruska ropu, donútili Rusko kväčším zľavám, čo spôsobilo, že ruská ropa Ural sa predávala svýrazným prepadom. To všetko malo za následok, že Rusku sa vjanuári a vo februári 2023prepadli príjmy a zároveň narástli vojnové výdavky. Ruský rozpočet už krváca. Je nastavený na 70dolárov za barel svojej ropy, no reálna cena je 50dolárov zabarel.

Cíti tieto negatívne vplyvy aj obyvateľstvo?

Zatiaľ až tak nie, ale aj to príde. Zatiaľ Rusi čerpajú zFondu národného blahobytu. Ale ten, ak sa potvrdia prognózy, sa vyčerpá niekedy vpolovici leta tohtoroka.

Čítajte viac Mikloš: Fico je užitočný idiot Kremľa a vlastizradca. Ukrajine treba pomôcť, ako sa dá

Niektorí prirovnávajú ruskú ekonomiku ku kalašnikovu. Je primitívna a odolná. Ako sa na ňu pozerátevy?

Prirovnaní je viac. John McCain, bývalý americký senátor, nazval Rusko po zuby ozbrojenou benzínovou pumpou. Ďalšie prirovnanie je Horná Volta sjadrovými zbraňami. Svojím spôsobom je ruská ekonomika slabá a nekonkurencies­chopná. Rusko je síce rozlohou najväčšia krajina na svete, ale jeho HDP je porovnateľné sTalianskom. Vladimir Putin mal jedno šťastie. Ruská ekonomika padla na dno niekedy vrokoch 1997a 1998.Keď sa ujal moci vroku 1999, začala prudko rásť. Reálne príjmy rástli zhruba desať percent ročne takmer počas desiatich rokov. Po finančnej kríze sa rast výrazne znížil až zastavil a Rusko namiesto reforiem začalo znovu zoštátňovať ekonomiku. Celý ruský systém je skorumpovaný štátny kapitalizmus. Peniaze utekajú, a tí, ktorí zbohatli, peniaze vyviezli, pretože ochrana vlastníckych práv je mizerná. Takáto ekonomika nemôže byť zprincípu konkurencieschopná. Ado toho súčasné vojnové podmienky, dosahy sankcií a izolácie znamenajú, že znižovanie konkurencieschop­nosti bude iba narastať. Perspektívy teda nie sú veľmi ružové.

Je niečo, čo vás od vypuknutia vojny prekvapilo?

Prekvapila ma vojna samotná. Nepredpokladal som, že Putin je taký hlúpy a taký šialený, že by mohol takúto vojnu rozpútať. Ukázalo sa, že žil vúplne paralelnom svete. Nemám kdispozícii informácie od tajných služieb, ale päť rokov som na Ukrajine žil a vedel som, že to, čo sa udialo pri anexii Krymu, že ho vroku 2014získal bez jediného výstrelu, sa už nezopakuje. Vedel som, že ak príde akákoľvek agresia, trebárs len obmedzená, tak Ukrajina sa bude brániť. Ukrajina sa od roku 2014výrazne zmenila, vybudovala si armádu, poučila sa zanexie, dospela aj politicky, vznikol jednotný ukrajinský národ. Ukrajina vytriezvela zRuska. Ak si on myslel, a zrejme si to naozaj myslel, že za tri dni, prípadne tri týždne, dobyje Ukrajinu, tak to je čistá fikcia.

Ruská ekonomika síce vykazuje iba mierny pokles, no poháňajú ju aj vojnové výdavky. Aké hlboké teda sú problémy ruskej ekonomiky?

Do HDP vstupujú aj delá, tanky, munícia. HDP síce kleslo len odve percentá, no zhľadiska verejných výdavkov, ktoré slúžia na pokrytie potrieb ľudí, je pokles omnoho zásadnejší. Bol ale čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami. Odkedy sa však začala vojna, mnohé údaje sa utajujú a mnohé čísla, ktoré Rusko vykazuje, sú nereálne.

Skúste uviesť príklad.

Príkladom je miera nezamestnanosti. VRusku sú tri či štyri milióny ľudí, ktorí sú na neplatenej dovolenke, prípadne na neplatenom skrátenom úväzku. To znamená, že ich neevidujú ako nezamestnaných, no zároveň nedostávajú peniaze.

Tie pracovné miesta sú teda fiktívne.

Tak. De iure tie pracovné miesta existujú, de facto nie. Takýchto vecí je viac. Niečo sa podarí nahradiť domácou výrobou, niečo sa podarí doviezť, no napríklad výroba automobilov klesla opäťdesiat percent. Tiež sa môžeme pozrieť, čo sú to za autá. Sú bez ABS, airbagov, bez elektrického sťahovania okien, sú jednoducho ako zo sedemdesiatych rokov. Skutočné dôsledky teda nie sú len oHDP. Navyše dôsledky toho, že chýba technologický dovoz, sa prejavia aj vtom, že Rusi nebudú schopní obnovovať a udržiavať svoje ťažobné kapacity. Napríklad turbíny, vrtné súpravy a iné komponenty, ktoré sa vyrábajú iba vzápadných krajinách, sa knim nedostanú. Priamych a nepriamych negatívnych dôsledkov na ruskú ekonomiku je obrovské množstvo, mnohé sa začnú prejavovať až neskôr.

Koľko zarábajú bežní Rusi?

Oficiálna výška je vsúčasnosti podľa Rosstatu okolo 1000eur, ale je to dané aj neudržateľne nadsadeným kurzom rubľa a nezohľadnením rozšírenej šedej ekonomiky, vktorej sú platy nižšie. Ale dôležité je aj to, že vkrajine sú obrovské nerovnosti. Bohatá je Moskva, Petrohrad a ešte tatárska oblasť, kde majú veľa nálezísk, no väčšina tých zvyšných oblastí, to je stredovek, bez asfaltových ciest, kanalizácie a podobne. Priemerná mzda vDagestane je len 23% a vPskove dokonca len 21¤% priemernej mzdy vMoskve alebo Petrohrade.

Keď sa pozrieme na Fond národného blahobytu, na začiatku roka vňom bolo takmer 150miliárd dolárov. Údaje otom, koľko stál rok vojny, sa líšia. Môže Rusko ťahať vojnu ďalšírok?

Nie. Ak sa potvrdia údaje zjanuára a februára, niekedy vlete by ten fond mal byť vyčerpaný.

Vidíte nejaké iné možnosti, kde by hľadali zdroje?

Oni už teraz rozpredávajú zlato a iné rezervy, no neskôr nastane situácia, keď im ostanú už len dve možnosti. Buď znížiť výdavky, alebo tlačiť peniaze. Obe možnosti znamenajú znižovanie kúpnej sily a životnej úrovne. Treba ale povedať, že ruská mentalita je naozaj iná. Rusi sú ochotní a schopní trpieť a aj dnes sú ešte stále za Putinom zjednotení.

Je to pre vás prekvapujúce?

To, čo ma naozaj prekvapilo, je vývoj verejnej mienky vRusku. Objavujú sa pochybnosti otom, či sa vkrajine dajú robiť objektívne prieskumy verejnej mienky, pretože ak spomeniete vojnu, ak len poviete, že je to vojna, môžete na pätnásť rokov skončiť vo väzení. Ja sledujem najmä Levadu, čo je nezávislé sociologické výskumné centrum, ktoré samo seba musí označovať za zahraničného agenta. Robia výskumy aj práve na túto tému, či sa ľudia boja odpovedať. Levada tvrdí, že prieskumy nie sú motivované strachom zodpovedí.

Čo ztoho vyplýva?

Ukazovateľov podpory je viac. Za najviac preukazný považujem mieru podpory samotného Putina, lebo Putin je vojna, navyše má vrukách moc, akú doteraz nemal ani žiadny ruský cár. Putinova podpora bola pred vojnou, koncom roka 2021a začiatkom roka 2022, okolo 67až 70percent. Po rozpútaní vojny vyskočila na 83percent a odvtedy sa na tejto úrovni drží. Prechodne klesla vseptembri, keď Rusi stratili veľké územie pri Charkove. Putin navyše 21.septembra vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Jeho popularita vtedy klesla na 77percent a predpokladal som, že to bude začiatok dlhodobého trendu. To sa nielenže nestalo, ale jeho popularita sa vrátila na pôvodné úrovne. Platí to aj napriek tomu, že vnovembri stratili Cherson, že strácajú šialené množstvá vojakov. Podpora vojny ako takej sa takisto vpodstate nezmenila.

Problém teda je, že my tu zrejme máme do činenia súplne inou civilizáciou.

Ten problém je, že to nie je len Putin. Tvrdenie, že vojna nie je zodpovednosť Rusov, nie je správne. Značná časť Rusov podporuje Putina, je to dané ich dlhodobým historickým imperiálnym zmýšľaním. Rusko považujú za výnimočné a Putinovi sa uznačnej časti populácie podarilo vytvoriť dojem, že Rusko na Ukrajine vedie obrannú vojnu, že Rusko nemalo inú možnosť, bráni sa Západu a NATO. To je úplný nezmysel. Navyše Putinova politika vedie kopaku toho, čo deklaruje, že chce dokázať. Vstupom Švédska a Fínska do NATO sa táto aliancia priblížila khraniciam Ruska. Rusi tomuto príbehu uverili, to súvisí aj spropagandou a obmedzením prístupu kinformáciám. To ale neplatí úplne. Napríklad YouTube nie je nijako obmedzený a cez VPN je možné získať neobmedzený prístup na internet. Kinformáciám sa dostane každý, kto trochu chce, takže ten problém jehlbší.

Dokedy teda budú Rusi schopní a ochotní znášať vojnové dôsledky?

Rusi sú nastavení tak, že veria všpecifické nadradené postavenie imperiálneho Ruska a sú pripravení prinášať obete a strádať, ale musí to viesť kvíťazstvu. Zdlhodobého hľadiska je však dôležitá ekonomická a sociálna úroveň. Rusi sú ochotní vydržať a strádať, no musí to viesť kvíťazstvu a nesmie to trvať pridlho. Som presvedčený, že kým bude Putin pri moci, vojna sa neskončí. Putina od moci môže dostať len nepravdepodobný vnútorný puč zhora alebo tlak zdola. Na to je potrebné, aby Putinovi klesala popularita. To sa stane len vtedy, ak ľudia pochopia, že nie je silný, ale slabý vodca, ktorý ich vohnal do prehry. Prehru by pre Rusko vtejto vojne reprezentovala najmä strata Krymu. To je takmer pre všetkých Rusov niečo ako svätá vec, ktorú oni považujú za svoju, aj keď to tak nie je ani historicky, ani medzinárodnoprávne. Strata Krymu vkombinácii so zhoršením sociálnej situácie by znamenala zrútenie tohomýtu.

Je niečo také reálne?

Krym je zmedzinárodného hľadiska stále súčasť Ukrajiny. Krym je anektovaný vrozpore smedzinárodným právom. Navyše, keď bolo referendum po rozpade Sovietskeho zväzu vroku 1991osamostat­nosti Ukrajiny, vo všetkých regiónoch boli občania za, aj na Kryme, hoci tam bola podpora najslabšia, 57percent. To, že dnes by referendum zrejme dopadlo inak, keďže mnohých odporcov anexie vyhnali, nič nemení na tom, že tento stav vznikol vdôsledku protiprávnej anexie. Krym sa musí vrátiť, mali by sa odtiaľ vysťahovať ľudia, ktorí boli súčasťou anexie.

To je úplne samozrejmé, že anexia je vrozpore smedzinárodným právom, ide oto, či Ukrajina môže vojensky získaťKrym.

Myslím si, že môže. Nie som vojenský expert, no tvrdí to napríklad aj americký generál Hodges. Je to bývalý šéf síl NATO vEurópe a on tvrdí, že Ukrajina jednoznačne môže získať Krym späť. Vôľa Ukrajiny je, len nemajú na to zatiaľ dostatočné zbrane. Američania a západné krajiny obmedzujú dostrel raketových systémov, ktoré Ukrajina dostáva. Ak by to tak nebolo a ktankom by dostali aj stíhačky, Ukrajina by mohla získať Krym späť. Prvým krokom by mohlo byť prerušenie pozemného spojenia medzi ruským územím a Krymom. Oto sa Ukrajina zrejme bude pokúšať vjarnej, prípadne letnej ofenzíve.

Vtomto smere sa objavujú aj protiargumenty.

Protiargument je, že Rusko urobí čokoľvek, aby Krym nestratilo, teda napríklad nebude váhať použiť jadrové zbrane. Ja si myslím, že to nehrozí. Nehrozí to najmä ztoho dôvodu, že Rusko si nemôže dovoliť nerešpektovať názor Indie a Číny, no najmä Číny. India aj Čína veľmi jasne, verejne a explicitne povedali, že použitie jadrových zbraní je červenou čiarou, ktorú Rusko nesmie prekročiť.

Bez Krymu to teda nepôjde?

Dôvodov, prečo sa vojna bez návratu Krymu Ukrajine skutočne neskončí, je veľa. Ak bude Rusko naďalej ovládať Krym, Ukrajina sa nemôže cítiť vbezpečí. Ešte dôležitejšie ale je, že Ukrajina je taká zjednotená, že Ukrajinci nechcú pripustiť stratu žiadneho územia. Po vypuknutí vojny je až 85percent Ukrajincov proti akýmkoľvek kompromisom, ktoré by znamenali stratu akéhokoľvek územia. To je nesmierne dôležité. Teoreticky sa môže stať, že západní spojenci dotlačia Ukrajinu ktomu, aby sa za cenu mieru vzdala nejakého územia, lenže to vyvolá na Ukrajine takú nestabilitu, že by to krajine neumožnilo normálne fungovať, navyše by to bol veľmi zlý a nebezpečný precedens pre celý svet, najmä však pre malé krajiny.

Čo by to znamenalo pre nás?

Pre nás by to bolo zlé zmnohých hľadísk, no najmä by sa vytvoril precedens úspešnej zmeny hraníc silou. Na to by doplatili, samozrejme, najmä malé krajiny. Nás síce chráni NATO, ale platí to napriek tomu. Krym bude rozhodujúci zmnohých hľadísk.

Čo vojna znamená pre ukrajinskú ekonomiku, ako bude vyzerať povojne?

To je ťažká otázka, musíme počítať spredpokladom, že Ukrajina zvíťazí a výsledok vojny nebude zdrojom nestability. Vtakom prípade je perspektíva a budúcnosť Ukrajiny rádovo lepšia ako budúcnosť Ruska. Ukrajina sa integruje do EÚ, urobí potrebné reformy a obnoví ekonomiku zničenú vojnou. To môže byť obrovský impulz, pretože vkrajine bude strašne veľa peňazí. Tie budú aj domáce, aj zahraničné, aj verejné, aj súkromné. Ekonomika sa teda môže dokonca modernizovať. Jednota a vôľa Ukrajincov sa môže prejaviť nielen vobrane, ale aj vrekonštrukcii.

To sa môže stať pomerne rýchlo, ale, samozrejme, nie vpriebehu mesiacov alebo pár rokov. Pozrime sa na Nemecko. Nemecko po druhej svetovej vojne bolo totálne zničenou krajinou. Napriek tomu, je už niekoľko desaťročí ekonomicky najsilnejšou krajinou Európy. Ukrajina bola do vojny štátom, ktorý mal vari najväčší rozdiel medzi potenciálom a skutočným výkonom ekonomiky. Tá krajina mala všetko. Nerastné bohatstvo, úrodnú pôdu, veľkosť, geografickú polohu aj vzdelaných ľudí. Bohužiaľ skorumpovaný oligarchický systém neumožnil, aby sa potenciál využil. Veľa sa zmenilo už medzi rokmi 2014a 2022, aj keď to išlo pomalšie, ako by mohlo, no systém sa už menil. To, ako teraz, včase vojny ekonomika krajiny funguje, aj vďaka finančnej pomoci, je obdivuhodné.

Poďme od témy Ruska ďalej. VAmerike skrachovala banka Silicon Valley Bank (SVB). Zrejme doplatila na zvyšujúce sa úrokové sadzby, teda na zdraženie peňazí. Ako by ste bežnému človeku vysvetlili, čo sadeje?

Najčastejšie sa objavuje otázka, či je to podobne nebezpečné ako vroku 2008, keď padla banka Lehman Brothers. Môžem povedať, že našťastie nie. Situácia aj príčiny sú iné. Hlavnou príčinou dnes je zdraženie peňazí. Príliš dlho sme žili vprostredí lacných peňazí, ekonomiky fungovali na určitý samopohyb. Zrazu peniaze výrazne zdraželi. Treba si uvedomiť, že ak sa úroková sadzba zvýši zjedného percenta na tri, je to nárast odvesto percent. To vyvolalo problémy vo finančnom svete a nielen vbankách. Problémy mali dôchodkové fondy, iné finančné inštitúcie, ale aj reálna ekonomika, napríklad stavebníctvo.

Prvý veľmi silný signál sa objavil na jeseň, keď boli ohrozené veľké penzijné fondy. Vtedy nová britská premiérka Liz Trussová ohlásila zníženie daní, pričom výpadok príjmov ničím nekryla. To spôsobilo oslabenie libry, zvýšili sa výnosy dlhopisov a klesla ich cena. Banka SVB, na rozdiel od Lehman Brothers, neurobila žiadne vyložene zlé rozhodnutia. Lehman Brothers mala veľa toxických aktív aj zlých úverov.

SVB mala vo svojich aktívach nakúpené dlhopisy a cena tých dlhopisov klesla. Pri dlhopisoch sa opačne vyvíjajú výnosy a cena, ich vzťah je inverzný. Výnosy vzrástli, cena klesla. Aj banky si požičiavajú medzi sebou a ručia práve tými dlhopismi. SVB teda zrazu nemala krytie. Medzi vkladateľmi sa rozšírila panika. Problém bol vtom, že špecificky SVB bola banka startupov. VUSA je hranica ochrany vkladov na úrovni 250-tisíc dolárov, táto banka mala veľa takých klientov, ktorí boli nad týmto limitom. Vkladatelia sa báli, že prídu osvoje peniaze, vznikol run na banku a vzásade ani zdravá banka by takúto situáciu nezvládla.

Čo nasledovalo?

Reakcia americkej centrálnej banky, Fedu, bola veľmi razantná. To nasvedčuje tomu, že Fed sa bál paniky. Ak by sa to rozšírilo do celého bankového sektora, tak by banky mohli padať ako domino. Fed teda urobil dva kroky. Uviedol, že vyplatí aj vklady nad 250-tisíc dolárov a ešte dôležitejšie je, že Fed otvoril úverovú linku pre banky, ktoré sa ocitnú vkríze likvidity. Banky si teda môžu požičať vo Fede, ako kolaterál môžu použiť nimi vlastnené dlhopisy, no nie vtrhovej cene (ktorá klesla), ale vnominálnej hodnote. Fed teda pomohol a bude ďalej pomáhať vykrývať rozdiel medzi reálnou a nominálnou hodnotou, lebo banky majú zdlhopisov nerealizovanú stratu. Toto platí pre všetkybanky.

Aká bola situácia vproblémovej švajčiarskej banke Credit Suisse?

Táto banka mala problémy už dlhšie, no neboli až také vážne. Banku prebrala spoločnosť UBS a analytici sa zhodujú na tom, že vUSA je problém tohto typu väčší ako vEurópe, pretože je tam omnoho viac menších bánk, ktoré nie sú regulované tak prísne ako veľké, systémovo dôležitébanky.

Nehrozí teda niečo veľmi vážne?

Nie, nemalo by. Vážne ale je, a to stojí za tým všetkým, že nárast cien peňazí je spôsobený nevyhnutnosťou boja proti vysokej inflácii. Miera inflácie je teraz vysoká aj kvôli dvom desaťročiam tlačenia lacných peňazí. Boj sinfláciou nie je vyhratý, centrálne banky potrebujú zvyšovať úrokové sadzby, čím viac ich zvyšujú, tým vážnejšie je riziko, že niečo podobné ako SVB sa zopakuje. Na druhej strane odkladanie zvyšovania znamená, že boj sinfláciou nebude taký účinný.

Centrálne banky sa práve chceli podobnej situácii vyhnúť. Je to teda ich zlyhanie? Na druhej strane sadzby vzhľadom na infláciu dvíhať musia, takže sú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ako tú situáciu vnímate?

Centrálne banky môžu vyriešiť časť problému, no nie celý problém. Ak sú vlády nezodpovedné, zvyšujú verejné dlhy, tak centrálne banky toho nemôžu veľa urobiť. Ak potom centrálne banky nerobia, nazvem to neutralizáciu tejto expanzie, tak je inflácia nezvládnutá. Ak ju ale robia a zvyšujú sadzby, tak tým spomaľujú ekonomiku a hrozí stagnácia, prípadne recesia. Ak sa spojí recesia sinfláciou, hrozí najhoršia kombinácia, stagflácia. Svetová ekonomika ju zažila vsedemdesiatych rokoch a je to vážna situácia. Ak prevládnu inflačné očakávania a budú trvať dlho, je strašne ťažké sa ztoho dostať. Dá sa ztoho dostať len za cenu veľmi krutých opatrení, ktoré musia prísť narad.

Pôvod problému je tu teda už dlho.

Ten problém sa nezačal teraz. Problém bol vtom, že keď prišla globálna finančná kríza vroku 2008, centrálne banky chceli zabrániť a zabránili zmrznutiu finančných tokov expanzívnou politikou. Bolo to potrebné a nevyhnutné. Problém je ale vtom, že keď sa vrokoch 2009, 2010, 2011recesia prekonala, centrálne banky stlačením peňazí neprestali.

Existujú ekonomické prúdy, ktoré hovoria, že lacné peniaze držia pri živote zombie firmy a nafukujú rôzne triedy aktív. Čoteraz?

Na to sú rôzne teórie, často protichodné. Rakúska škola hovorí, že samotný vznik centrálnych bánk je chybou. Tie totiž rozhodujú ocene a množstve kľúčovej komodity, ktorou sú peniaze. Protiargument hovorí, že aj keby sme ostali napríklad pri zlatom štandarde a nevznikli by takzvané fiat peniaze, zďaleka by sme nedosiahli taký hospodársky rast a ekonomický rozvoj. Existujú argumenty, ktoré podporujú toto tvrdenie. Dnes už vkaždom prípade nie je možné zrušiť nekryté fiat peniaze, už sme príliš ďaleko a spôsobili by sme úplný rozvrat systému.

To, čo sa deje, má korene na začiatku tisícročia. Vroku 2001bola vUSA kríza technologických firiem, „dotcom“ kríza, a monetárna expanzia sa začala už vtedy. Na čele Fedu stál Alan Greenspan a začal znižovať úrokové sadzby. Táto expanzia sa vroku 2008prehĺbila a naďalej pokračovala a tretíkrát sa prehĺbila počas pandémie. Vekonomike sa ocitlo obrovské množstvo lacných peňazí a podporil sa dlhový modelrastu.

Inými slovami, dlh svetovej ekonomiky rastie rýchlejšie, ako rastie ekonomika. Je evidentné, že donekonečna to nemôže fungovať, aj keď existovali teórie, ktoré hovorili, že to vôbec nie je problém. Hovorí to napríklad moderná menová teória.

To je ale vsúčasnosti okrajová teória.

Dnes už áno, kým nerástla inflácia, tak jej vplyv rástol. Inflácia zrazu ale prišla. Problém sdlhmi inflácia ale paradoxne čiastočne rieši. Dlhy totiž môžete vymazať tak, že rast ekonomiky prekoná rast dlhu, alebo aj infláciou. To, že dnes je inflácia vyššia, je nepríjemné, spôsobuje to politické napätie, hrozí stagnácia a stagflácia, ale časť dlhov samaže.

Inflácia nám vo februári opäť stúpla, na Slovensku na 15,4percenta. Čo by mala ECB robiťďalej?

Treba rozlišovať, že sa bavíme oSlovensku, veurozóne je nižšia. Unás je vyššia aj preto, že sa inak regulujú ceny plynu a energií, inde je to štvrťročne, dokonca mesačne, unás raz ročne. Toto je hlavný dôvod, prečo je to unásinak.

Je ale predpoklad, že vdruhej polovici roka by sa situácia mohla stabilizovať, Ceny energií a potravín by už nemali rásť, dokonca ceny potravinárskych komodít už klesajú, len unás sa to ešte nepremietlo do cien. Nie je to tak preto, že by niekto klamal, no do našich cien sa premietajú napríklad aj drahšie energie. Optimistické predpoklady teda hovoria, že inflácia by sa mala znižovať a do dvoch troch rokov by mala byť na úrovni, ktorá je dlhodobo akceptovateľná.

Kde sú riziká týchto predpovedí?

Vskutočnosti nevieme, aký bude vývoj cien energií a potravín. Súvisí totiž najmä svojnou Ruska proti Ukrajine. Druhé riziko je vjadrovej inflácii, ktorá je očistená ovývoj cien energií a potravín. Tam môže byť problém sväzbami na mzdy. Ak je inflácia dlhotrvajúca, zvyšuje sa tlak na rast miezd, to sa prenáša do kolektívnych zmlúv a najmä rastú inflačné očakávania. Ľudia už neveria, že by sa inflácia znížila, a to môže vyvolať špirálu cenovo-mzdovej inflácie.

Rýchly všeliek teda neexistuje.

Určite nie. Inflácia na Slovensku výraznejšie rástla zhruba od začiatku roka 2022.Problémom môže byť to, že sa ukazuje, že vprvom roku vyššej inflácie ľudia príliš neznížili spotrebu, no zmenšili sa úspory. Zníženie úspor znamená, že sa zvýši tlak na rast miezd. Alternatívou je, že klesne spotreba.

To vytvára začarovaný kruh. Spotreba je totiž motorom rastu, nižší rast znamená väčšie napätie vpríjmoch a vo výdavkoch. Zároveň verejné financie majú veľmi zlú dlhodobú udržateľnosť. Blížia sa voľby, takže najbližší polrok budú pribúdať nápady, ktoré verejným financiám budú púšťať žilou. Budúca vláda tak bude musieť konsolidovať a šetriť. Ak bude zároveň nízky rast, prípadne recesia, ekonomika by si žiadala skôr stimuly.

Uvidíme vás vseptembrových voľbách do parlamentu na nejakej politickej kandidátke?

Nie, neuvidíte.

Radíte vsúčasnosti nejakým politikom?

Radím tým, ktorí oto požiadajú a ktorým zároveň dôverujem. Komunikujem najmä sMikulášom Dzurindom.

Demokrati vás nevolajú na spoluprácu?

Zatiaľ mi nevolali, aj keď sniektorými znich som vkontakte.

Ačo Progresívne Slovensko?

Nepýtajú sa ma.

Čo hovoríte na aktuálnu politickú situáciu a výkon dnes už dožívajúcejvlády?

Je chaotická, nestabilná. Nebezpečná bude aj vtom, že nestabilita bude pretrvávať ešte pol roka do volieb. Do volieb hrozí, že miera nových populistických nápadov snevyčíslenými vplyvmi bude len narastať. Sme vneľahkom a nestabilnom období. Treba minimalizovať škody, ktoré budú napáchané. Ale ešte dôležitejšie je, aby po voľbách prišla zodpovedná vláda. Vláda musí nielen dobre vládnuť, ale aj naprávať škody posledných 15či 17rokov, keď sa počas Ficových vlád nerobili žiadne reformy a kopili sa problémy.

Ivan Mikloš

Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov (2) Foto: Robert Huttner

Ivan Mikloš Ivan Mikloš

Bývalý viacnásobný podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Na Ukrajine zastával okrem iných funkcií pozíciu hlavného ekonomického poradcu ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana a viedol strategickú skupinu poradcov na podporu reforiem. Vsúčasnosti je prezidentom ekonomického think-tanku MESA10, je tiež členom Strategickej rady pre implementáciu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vedenej premiérom. Radí aj prezidentke Zuzane Čaputovej.

Top Articles
Latest Posts
Article information

Author: Msgr. Benton Quitzon

Last Updated: 11/04/2023

Views: 5551

Rating: 4.2 / 5 (43 voted)

Reviews: 82% of readers found this page helpful

Author information

Name: Msgr. Benton Quitzon

Birthday: 2001-08-13

Address: 96487 Kris Cliff, Teresiafurt, WI 95201

Phone: +9418513585781

Job: Senior Designer

Hobby: Calligraphy, Rowing, Vacation, Geocaching, Web surfing, Electronics, Electronics

Introduction: My name is Msgr. Benton Quitzon, I am a comfortable, charming, thankful, happy, adventurous, handsome, precious person who loves writing and wants to share my knowledge and understanding with you.